V Prírodovednom múzeu v Berlíne bola objavená najstaršia ľalie na svete, ktorej vek presahuje 110 miliónov rokov. V mieste odberu vzoriek sa predtým nachádzalo sladkovodné jazero.
Rastliny vápenca sa už našli v vápenci prinesenom z obce Kratu. Našli sa tu úlomky starodávneho vavrína, korenia, magnólie. Podľa biológov bola flóra sušeného jazera veľmi rozmanitá. Prvýkrát sa však našiel taký starodávny dokonale zachovaný exemplár kriedového obdobia.
Skenovaním vedci určili integritu kmeňa, vynikajúci stav vetveného koreňového systému, skúmali niekoľko celých listov a púčik. Kvetina vysoká asi pol metra sa nazýva Cratolirion bognerianum. Možno je to najstarší monocotyledón, aký sa kedy našiel.
Triedu jednoklíčnych rastlín určuje nielen jeden zárodočný list. Zástupcovia triedy majú vláknitý koreňový systém, ktorý nemá hlavný koreň. Listy bez pražcov, stonka sa nevetví, štruktúra kvetu je trojitého typu. Iba kombinácia niekoľkých charakteristík nám umožňuje určiť rastlinu ako jednoklíčnolistú, sú jasne nájdené v nájdenej ľalie.
Nájsť hodnotu
V kriedovom období došlo k najdôležitejším zmenám flóry. Vtedy sa objavili predkovia včiel, vďaka ktorým sa vyvinuli angiospermy. Spolu s ich vývojom sa zvýšil aj počet hmyzu, čo podnietilo vývojové zmeny mnohých živočíšnych druhov.
Nerd K. Coffard si všíma hodnotu nálezu a potvrdzuje teóriu pôvodu kvitnúcich rastlín v tropických oblastiach. Možno, že starodávna ľalie vrhá svetlo na vývoj angiospermov. Existoval dlho pred vyhynutím dinosaurov, keď sa práve kvitnúce rastliny začali vyvíjať.
Nie je známe, kedy a ako došlo k rozdeleniu na jednoklíčnolistové a dvojklíčnolistové triedy. Niektorí vedci sa domnievajú, že z primitívnych dvojklíčnolistých rastlín pochádzala lilie a ďalšie rodiny jednoklíčnolistých rastlín. Ich oponenti sa domnievajú, že dvojklíčnolistové rastliny sa vyvinuli z bažinatých jednoklíčnolistých rastlín, čo znamená, že bylinné rastliny by mohli byť predkami kvetu.
Zdá sa, že Cratolirion bognerianum pomáha vedcom obnoviť evolučnú postupnosť. Podrobnosti o štúdiu nájdenej ľalie a jej vplyve na súčasnú klasifikáciu sú opísané v časopise Nature Plants.
