Jupiter je najväčšia planéta v slnečnej sústave. Rozdiel je spôsobený možným pádom asteroidu, ktorý nikdy nebol určený na to, aby sa stal plnohodnotnou planétou.
Jupiter, podobne ako Zem, má veľké magnetické pole. Tvorí sa zmiešaním materiálu jadra. Vedci navyše nedokázali získať vzorku látky jadra Zeme. Štúdium magnetického poľa Jupitera však napriek tomu umožnilo navrhnúť štrukturálne vlastnosti hlbokých objektov tohto nebeského tela.
Sonda Juno umiestnená na orbite planéty ukázala, že jej jadro tvoria ťažké kovy. Okrem toho dosahuje svoju veľkosť polovicou polomeru obra.
Existujúce predstavy o povahe jupiteriánskeho jadra naznačujú, že by malo pozostávať z minerálov a kameňov a malo by mať malé rozmery. Posledné štúdie ukazujú, že v tejto oblasti planéty vládnu vysoké teploty a obrovský tlak. Takéto podmienky je ťažké modelovať v laboratórnom prostredí.
Astronómovia uverejnili článok v časopise Nature, v ktorom sa uvádza, že vývoj Jupitera bol narušený kozmickou katastrofou. Stalo sa to v raných štádiách formovania nebeského tela. Iba veľká katastrofa v kozmickom meradle dokáže vysvetliť, ako sa plynový gigant „saturoval“ ťažkými chemickými prvkami. Mohlo to urobiť mimozemské kozmické telo, ktoré sa zrazilo a zlúčilo s ranným Jupiterom.Tak sa zrodilo obrovské jadro. Objekt, ktorý sa zrazil s Jupiterom, by teoreticky mohol mať hmotnosť 10-krát väčšiu ako Zem.
Výpočty vedcov ukazujú, že skalné jadro raného Jupitera malo iba 15 percent svojho polomeru. Objekt, ktorý zasiahol planétu, priniesol obrovské množstvo ťažkých chemických prvkov. Rýchlo dosiahli hlavné oblasti. Z tohto dôvodu sa dramaticky zväčšil. Matematické modely ukazujú, že v tomto stave by mohla trvať najmenej 4 miliardy rokov.
Je možné, že sondy vysielané zo Zeme do Jupitera v budúcnosti pomôžu odhaliť tajomstvo jeho jadra. Rovnaké štúdie priblížia vedcov k odpovedi, aká látka sa skutočne nachádza z vnútorných častí zemského jadra a či sa môže extrahovať na povrch našej modrej planéty.
