Podmienky na Venuši nemožno označiť za vhodné pre život pri teplote asi 460 stupňov a tlaku 90 krát vyššom ako atmosférické. Pred mnohými rokmi bolo na tejto planéte dosť príjemné prostredie, ktoré bolo vhodné pre existenciu života.
Súčasná Venuša je príkladom toho, na čo sa planéta môže zmeniť v dôsledku globálnych klimatických zmien. Vzduchová škrupina tohto nebeského tela má pôsobivý tlak, 90-krát vyšší ako Zem. Vo vzduchu planéty je 97% oxidu uhličitého (na Zemi iba 0,04%). Povrchová teplota je taká vysoká, že môže roztaviť olovo. Prirodzene, v takýchto podmienkach nie je ani najmenší náznak existencie tekutej vody a života.
Existujú však hypotézy potvrdzujúce, že v horných vrstvách venušskej atmosféry môže existovať život. Atmosféra je tu menej hustá a jej teplota sa blíži k Zemi. Neexistuje však inštrumentálny dôkaz, že v tejto oblasti Venuše môže existovať život vo forme mikroorganizmov.
Súčasné údaje z astronomických štúdií naznačujú, že ešte pred 0,7 miliardami rokov na vode Venuše by mohla existovať tekutá forma. Navyše tu bol oceán vody.
Model minulosti tejto planéty znovu vytvorili astronómovia Michael Wei a Anthony Del Genio, ktorí pracujú vo výskumnom inštitúte Goddard Space Research Institute NASA.Údaje z výskumu sa stali známymi na konferencii EPSC-DP v Ženeve vo Švajčiarsku.
Autori teórie považovali model venušskej klímy pred 4,2 až 715 miliónmi rokov. Vo všetkých prípadoch sa predpokladalo, že planéta je oceán naplnený vodou. Výsledky matematického modelu ukázali, že teplota na Venuši sa môže neustále pohybovať od 20 do 50 stupňov. Je oveľa teplejšia ako súčasná Zem, ale stále priaznivá pre udržanie života.
Pred viac ako 4 miliardami rokov bol oxid uhličitý chemicky viazaný na kremičitany. Atmosféra nebola tak hustá, obsahovala veľké množstvo dusíka. Asi 3 miliardy rokov sa na tejto planéte mohol potenciálne vyvinúť život.
Pred asi 715 miliardami rokov však došlo k výraznému uvoľneniu oxidu uhličitého, ktoré narušilo krehkú rovnováhu vo venušskej atmosfére. V ňom sa začal intenzívne rozvíjať skleníkový efekt. Preto silné zahriatie planéty a neuveriteľné zhutnenie vzduchového plášťa.
Podobné javy sa vyskytli aj na našej planéte. Jeden z výbuchov viedol k tzv. Permskému vyhynutiu, ku ktorému došlo asi 250 miliónov. Atmosféra Zeme sa dokázala zotaviť vďaka tomu, že zo Slnka nedostáva toľko tepla ako Venuša. Druhá planéta to však nedokázala prežiť. Rýchle zahrievanie viedlo k skutočnosti, že povrch Venuše je teraz jedným z najteplejších v slnečnej sústave.